logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

antropocenAgrofilm 2020 – žatva nemeckých filmárov

Agrofilm 2020 sa na rozdiel od väčšiny zrušených tradičných filmových festivalov konal. Hoci sa odohral v oklieštenej podobe, súťaž filmárov priniesla, tak ako každoročne, kvalitné snímky z 22 štátov celého sveta (celkovo ich bolo takmer 100, z toho 35 výberová komisia zaradila do súťaže).

Najexotickejším štátom, z ktorého doputoval do Nitry jeden film, bolo africké Lesotho.

Najúspešnejšími tvorcami sa stali nemeckí filmári, ktorí si odniesli tretinu z celkového počtu 15 ocenených filmov. Až 4 ceny získali českí filmári, ich slovenskí kolegovia o jednu menej. Po jednom ocenení si prevzali filmári z Maďarska, Iránu a ocenená bola aj jedna snímka z holandsko-belgickej koprodukcie.

Najvyššie ocenenie – Hlavnú cenu festivalu - získal nemecký film zo série Antropocén – Vek človeka s podtitulom Pôda režiséra a scenáristu Jensa Monatha v spoločnej produkcii televíznych staníc ZDF a 3SAT. Človek doteraz zastaval svojimi obydliami a komunikáciami, resp. poľnohospodársky využíva dve tretiny súše na našej Zemi. Pokračujúci rast populácie na Zemi „tlačí“ na intenzívnejšie využívanie jej ďalších oblastí. Pritom často dochádza k vytláčaniu miestnych farmárov do nehostinných lokalít vo vyšších nadmorských výškach. Hoci hladom trpí stále okolo 800 mil. ľudí, viac ako dvojnásobok tohto počtu má, naopak, nadváhu, resp. patrí k ľuďom postihnutým nedostatkom mikroživín. Takže rastom spotreby potravín si zároveň „zarábame“ na podstatne nebezpečnejší problém. Jedným z najvážnejších problémov je do budúcnosti je klesajúca výmera ornej pôdy. Nás svet je pritom značne pretechnizovaný – hmotnosť všetkých ľudských produktov prevyšuje hmotnosť všetkých rastlín a zvierat. Čoraz viac plôch pokrýva betón - veľmi často na úkor poľnohospodárskej pôdy. Ľudia však hľadajú alternatívne cesty produkcie potravín – príkladom je 6 000 m2 záhrad na strechách newyorského Brooklynu. Strešné záhrady na 3 obytných budovách produkujú ročne 40 000 kg ovocia, zeleniny a bylín. Zelené strechy sú nielen zdrojom zdravých potravín, ale dokážu zachytiť aj milióny litrov vody ročne. Tým sa redukujú aj nároky na klimatizáciu a kúrenie v horných poschodiach týchto budov. Toto riešenie by mohlo byť príkladom aj pre ostatné mestá, ktoré sa rozrastajú a rastie aj počet obyvateľov v nich. V roku 2008 po prvýkrát prekročil počet obyvateľov v mestách počet ľudí žijúcich na vidieku.

Od počiatku obhospodarovania pôdy vzrástla intenzita jej využívania a produkcie a „výživnosť“ hektára pôdy sa zvýšila 7-násobne (za posledných 10 000 rokov). Pritom len za posledných 100 rokov bol tento prírastok 4-násobný. Rastúca efektivita poľnohospodárstva bola jednou z dôležitých podmienok vývoja civilizácie. Tak ako s rastúcou efektivitou ubúdali pracovné sily v našom sektore, mohli byť „uvoľnené“ do ďalších postupne vznikajúcich sektorov. Takto postupne vznikali veľké staroveké štáty, ako napr. Egypt či Rímska ríša. Tieto staré civilizácie pritom neboli v pretváraní zemského povrchu osamotené. Ďalším z príkladov je staroveká Čína. Stopy ich činnosti vidieť v mnohých vrstvách nielen pri vykopávkach, ale aj pri geologických sondách. A čo tu zostane po nás? Nebude toho málo – väčšinou to zrejme nebude nič príjemné. Pritom aktívna ľudská činnosť trvala v doterajšej histórii Zeme pri prepočte 4,6 miliardy rokov na 24 hodín len 3 sekundy.

Nadužívanie prírodných zdrojov a následné riziko sociálnych kríz pritom nie je len záležitosťou novoveku. Film poukázal na príklad z Islandu, kde krvavé konflikty o pôdu v ranom stredoveku rezultovali do vyhnania niektorých osadníkov do Grónska. V rovnakom období rastúca populácia si v Európe vyžiadavala viac ornej pôdy, v dôsledku čoho sa v Európe vyklčovalo 30 % lesov.). Neskôr stúpol podiel vyklčovaných lesov až na 85 %. V tom čase bolo napr. v Nemecku omnoho menej lesov ako v súčasnosti. V roku 1342 počas obdobia extrémnych dažďov po predchádzajúcom období extrémneho sucha spláchli zrážky do mora 13 mil. t ornej pôdy (za normálnych okolností to trvá za 2 000 rokov). V mnohých oblastiach to znamenalo koniec poľnohospodárstva na dlhé stáročia. Veľké zmeny v poľnohospodárstve nastali aj po objavení Ameriky. Európania ovplyvnili (najmä negatívne) tamojšie obyvateľstvo a Amerika dala Európe mnohé plodiny, ktoré pomohli jej rozvoju. Za všetky treba menovať najmä kukuricu. Iný príbeh sa začal vtedy, keď si do Austrálie doviezli zo sebou osadníci aj králiky. Tie sa tu vďaka absencii prirodzených nepriateľov rozmnožili do tej miery, že aj napriek opatreniam ako je stavba najdlhšieho plota na svete spôsobujú králiky ročne škody na poľnohospodárskych kultúrach v hodnote 1 miliardy austrálskych dolárov.

Snímka: film Antropocén – Vek človeka

/AGROBIZNIS/



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

agromanazer 2020

pottinger

AGBIZ-kuhn-axis-300x600

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov