logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

Janove_zamyslenieZamyslenie na rozhraní rokov: Buďme pokornejšími, ale hlavne hrdšími

Text, uverejnený na tomto portáli pred rokom, mal názov „Udalosti rokov 1111, 1212, ...2020 agrohľadáčikom.

“ V súvislosti s tým, o čom ide byť teraz napísané, je rozhodujúci jeho záver. Znel takto: Vstupujeme do číslami zaujímavého roku 2020. Čo zásadné prinesie pre svet, to sa zrejme dozvedia naši potomkovia o 100 rokov zo zdroja, podobného dnešnej Wikipédii.

Stačili necelé 3 mesiace a všetci vieme, akým desivým spôsobom vstúpi rok 2020 do histórie ľudstva. Vo chvíli, keď sú tieto riadky písané je, žiaľ, jasné, že kovidovej pandémii podľahlo na Slovensku už viac ako dvetisíc ľudí. Pre ilustráciu tejto hrôzy - v podnikoch s chovom hospodárskych zvierat sa o ne v súčasnosti stará približne 6 000 pracovníkov. Ak by zradný vírus smrteľne zasiahol iba ich, chýba nám tretina chovateľov. Iba pomyslene - dokázal by týchto pracovitých ľudí niekto nahradiť?

Na začiatku pandémie, v marci, sme v telefonáte s Jankom Škorňom uvažovali nad tým, ako nás pandémia ovplyvní. Zhodli sme sa, že dobrí ľudia budú zrejme ešte lepšími a tí, ktorí nemajú veľa dobrých vlastností (toto spojenie používa akademik Plesník), ich budú mať asi ešte menej. V rozhovoroch so známymi osobnosťami, ktoré prinášajú v týchto dňoch médiá, temer unisono zaznieva názor, že pandémia nás urobí pokornejšími. A opakom pokory je pýcha.

Pre nás s manželkou pandémia znamená aj to, že po vyše 30 rokoch života v Nitre sme konečne spoznali náš región. V snahe byť čo najviac izolovaní v prírode a nešíriť možno získaný vírus, sme na častých turistických potulkách - hlavne lesnatým pohorím Tríbeč - objavili nespočetné množstvo úžasných miest. Najradšej mierime do Topoľčianok a ich regiónu. Osada Modoš, Jedľové Kostoľany a ich štály (osobitne Brezový), okolie zubrej obory, areály chovu koní národného žrebčína.

Ku krásnym pastvinám – s i vo svete jedinečnými stádami ušľachtilých lipicanov, karpatských huculov a slovenských teplokrvníkov - vedie úzka asfaltová cesta lesom. Začína pri bývalej topoľčianskej šampiňonárni. Hneď za ňou sa nachádza značka „Zákaz vjazdu motorovým vozidlám“. Niektorí turisti tam svoje autá i zaparkujú a čaká ich jedinečná, bezmála trojkilometrová prechádzka prevažne dubovým lesom. Ale mnoho návštevníkov tohto miesta (možno, žiaľ, väčšina) je takých, ktorí mali aj pred koronou nemnoho dobrých vlastností, a teraz ich majú ešte menej. Samozrejme, že dopravnú značku ignorujú a pokračujú v jazde luxusným vozidlom.

V jeden jesenný deň sme pred spomínanou značkou zaparkovali naše ekologické auto. Bolo nádherné, slnečné počasie, krásna túra. Po prejdení necelých 3 kilometrov sa les otvoril a ocitli sme sa na famóznej planine, kde úzku asfaltku (na fotografii) z oboch strán lemujú tunajšiu vzácnu históriu pripomínajúce storočné jablone (Národný žrebčín Topoľčianky, š.p., oslávi v roku 2021 sté výročie svojho založenia). Genius loci sťa by z diel velikánov našej kultúry. Pred nami štebotá skupinka peších turistov, obdivujúca stádo pasúcich sa lipicanov – unikátnu pýchu národného žrebčína.

Zrazu sa spoza nás z lesa - napriek zákazu vjazdu - vyrúti luxusný džíp. Po chvíli na okamih zastaví. Vystúpi z neho mladá kočka so psom. Vodič džípu následne pokračuje v jazde s cieľom otočiť sa pri neďalekých stajniach. Týchto pár sekúnd stačí na to, aby sa pes stihol na trávu tohto - úžasnou históriou i súčasnosťou voňajúceho miesta - vykaliť. Vzápätí kočka so psom nastúpi do džípu. Ten zo štyroch výfukov zadymí a stráca sa v dubovom lese. V plnej nahote prejavil sa i tu opak pokory – nekonečná, pandémiou u niektorých ešte viac zvýraznená ľudská pýcha. Aké pre súčasné Slovensko charakteristické.

Už to bolo niekoľkokrát spomenuté, i na tomto portáli. V hlavnom meste finančníkov - švajčiarskom Davose, je pri chodníku okolo tamojšieho jazera s krištáľovo čistou vodou – kde sa počas Svetového ekonomického fóra prechádzajú so svojimi psíkmi najbohatší ľudia sveta - umiestnená skromná tabuľka s upozornením: Nedovoľte svojim miláčikom výkalmi znečisťovať trávu, lebo tá je krmivom pre hospodárske zvieratá. Za pochopenie ďakujú hrdí švajčiarski farmári.

Verejná mienka vo Švajčiarsku je nespochybniteľne a silne na strane farmárov.

Ako vidíme aj z ostatného obdobia, naši politici sú „väzňami“ prieskumov verejnej mienky. I o tom, či sa dajú očkovať proti smrtiacej pandémii hovoria podľa toho, čomu je práve v prieskumoch naša verejnosť naklonená. Pre nás, ktorých profesionálny život je spätý s poľnohospodárstvom, je teda veľmi dôležité, či naša práca – dorábanie kvalitných domácich potravín - je pre verejnosť významnou.

Ak nie, určite sa nebudú mladí ľudia hrnúť do chlebového odvetvia. Pre náš roľnícky stav je akoby charakteristickou dedičná pokora. O posilnení pokory v súvislosti s pandémiou teraz mnohí hovoria. I nám by veľmi uškodila – aj na vyššie opísanom zážitku z pastvín koní zjavná pýcha – opak pokory. Čo nám ale v rozhodujúcich chvíľach nesmie chýbať, je stavovská hrdosť.

Taká, akú neopakovateľným spôsobom dokázal prejavovať vzácny človek, náš počas Vianoc zosnulý priateľ Ivan Oravec, bývalý dlhoročný predseda družstva DEVIO Nové Sady a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Naplňme jeho vzácny odkaz. Buďme v roku 2021 pokornejšími, vôbec nie pyšnými, ale oveľa, oveľa viac hrdými na náš roľnícky stav.

Ján Huba



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov