logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

tomka-janJán Tomka: Klimatické zmeny môžu zvýšiť záujem o chov lokálnych plemien

Čo všetko sa skrýva za spojením živočíšne genetické zdroje (ŽGZ)?

V tom najširšom slova zmysle a podľa oficiálnych definícií ŽGZ predstavujú všetky druhy a plemená hospodárskych zvierat spolu s ich divými predkami, ktoré majú súčasný alebo potenciálny význam pre poľnohospodárstvo a výživu ľudstva. V užšom slova zmysle sa však väčšinou myslia už len ohrozené druhy a plemená hospodárskych zvierat.

Na základe čoho vieme, či je plemeno ohrozené alebo nie?

Existuje viacero kritérií, podľa ktorých možno hodnotiť ohrozenosť plemien. Je to napríklad počet čistokrvných zvierat konkrétneho plemena. Alebo detailnejšie počty čistokrvných samíc a samcov, ktoré sa ďalej využívajú vo výpočtoch. Treba dodať, že v rámci ohrozenosti rozlišujeme niekoľko stupňov ohrozenosti - od potenciálneho až po kritické. Definovanie i výber kritérií je na rozhodnutí jednotlivých krajín.

Znamená to, že neexistuje spoločný postup krajín pri ochrane ŽGZ?

V zásade možno povedať, že spoločný je cieľ, cesty a prostriedky na jeho dosiahnutie môžu byť rozdielne. To znamená, že sa krajiny dohodli na ochrane ŽGZ na svojom území (Dohovor o biologickej diverzite, 1992). Ako tento záväzok naplnia, záleží len na nich, nikto nich nemôže nútiť k jeho reálnemu napĺňaniu. Avšak Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá je špeciálnou agentúrou Organizácie spojených národov, vytvorila pracovnú skupinu pre ŽGZ. Táto skupina slúži na zabezpečenie smerovania celosvetového úsilia na spomínaný spoločný cieľ. Poskytuje poradenstvo jednotlivým krajinám, sprostredkováva komunikáciu medzi krajinami, poskytuje získané finančné prostriedky rozvojovým krajinám.

Zapája sa aj Slovenská republika do tohto celosvetového úsilia?

Samozrejme. Každá krajina má svoj kontaktný bod pre komunikáciu s FAO a jednotlivými krajinami. Na Slovensku je touto činnosťou poverené NPPC–Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre. Podobne aj európsky región má svoj bod pre internú komunikáciu no i navonok s FAO a inými regiónmi. Pracovníci NPPC-VÚŽV Nitra sa aktívne zúčastňujú stretnutí expertnej skupiny FAO (ako pozorovatelia, no zároveň aj ako členovia európskeho regiónu) a intenzívne spolupracujú v rámci pracovných skupín Európskeho regionálneho bodu.

V čom konkrétne spočíva takáto spolupráca?

Je to predovšetkým výmena informácií a príprava rôznych dokumentov a odporúčaní, ktoré nám umožňujú spoločný postup v ochrane ŽGZ. Ako som v úvode povedal, cesty k dosiahnutiu cieľa sú odlišné, no európske krajiny sa snažia hľadať spoločné riešenia. Vyplýva to z faktu, že zdieľame mnoho rovnakých či príbuzných plemien, ktoré vyžadujú podobný prístup. A zároveň takýmto postupom vieme aj šetriť finančné prostriedky.

Ako vyzerá ochrana ŽGZ na Slovensku?

Spomínal som už národný kontaktný bod, ktorý je zodpovedný za komunikáciu s FAO a ostatnými krajinami. Okrem toho je tiež zodpovedný za monitoring stavu populácií jednotlivých plemien hospodárskych zvierat. To znamená, že v spolupráci s uznanými chovateľskými zväzmi a Plemenárskymi službami SR, š.p., každoročne sledujeme počty zvierat najrozšírenejších plemien chovaných na Slovensku a tieto informácie poskytujeme FAO a zverejňujeme prostredníctvom svetovej internetovej databázy DAD-IS (www.fao.org/dad=is/en). Tieto informácie ďalej slúžia pri rozhodovaní na národnej úrovni o tom, chov ktorých ohrozených plemien hospodárskych zvierat bude finančne podporený. Aktuálne Slovenská republika prostredníctvom Programu rozvoja vidieka podporuje chov 15 ohrozených plemien, v rámci ktorých sú zastúpené kone, kozy, ovce a hovädzí dobytok.

V podporovaných druhoch sa nenachádza hydina. Určite máme na Slovensku aj naše domáce plemená.

Žiaľ, v podpore aktuálne naozaj hydinu nemáme. Finančná podpora pre chov ohrozených plemien predstavuje akúsi kompenzáciu príjmov chovateľa z dôvodu chovu menej produkčného plemena. V slovenských podmienkach je to 200EUR/VDJ. Ak si predstavíme, že chov čistokrvnej hydiny sa sústreďuje u drobnochovateľov s niekoľkými jedincami je jasné, že o túto podporu by nikto nemal záujem. Aj z tohto dôvodu stále aktívne komunikujeme a spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravujeme Národný program ochrany ŽGZ, ktorý by určil podmienky podpory chovu ohrozených plemien a zastrešil by aj hydinu. Zároveň pomáhame pri príprave legislatívy, ktorá by lepšie ukotvila činnosti spojené s ochranou ŽGZ a inštitúcie, ktoré sa na nej podieľajú (v súčasnosti takáto legislatíva neexistuje).

Je postup ochrany ohrozených plemien hospodárskych zvierat na Slovensku efektívny?

Počty zvierat nám ukazujú, že aktuálna situácia nie je ideálna, no nie je to ani najhoršie. Veľkosti populácií ohrozených plemien, ktoré sa nachádzajú v programe podpory sú viac menej stabilné, niektoré nám pozvoľna klesajú aj napriek podpore. Podobnú situáciu možno badať aj v iných krajinách. Mnohé z nich, ktoré doteraz štedro podporovali svoje domáce plemená menia názor a túto podporu obmedzujú. Dokonca financujú štúdie s cieľom vytvorenia zoznamu plemien, ktoré má zmysel ďalej podporovať a ktoré, naopak, podporené nebudú. Myslím, že Slovensko ide akousi strednou cestou, keď podpora ešte nie je tak vysoká, aby priťahovala špekulantov a zároveň nie je tak nízka, že by o ňu chovatelia nejavili záujem. Tento fakt nám potvrdili aj chovatelia, ktorí v prieskume v minulých rokoch uvádzali, že nechovajú tieto plemená z dôvodu dotácií. Niektorí dokonca uviedli, že tieto dotácie ani nepoberali. V mnohých prípadoch bol chov ohrozeného plemena hobby. V takýchto prípadoch však hrozí strata chovu pri odchode zanieteného chovateľa, pretože nemá nástupcu.

Je ochrana ŽGZ len o chove týchto zvierat?

Samozrejme, chov ohrozených plemien je základom a dôvodom, prečo sa o ich ochrane vôbec bavíme. No tento chov je doplnený aj ďalšími aktivitami, ktoré zabezpečujú, aby sme o tieto plemená v budúcnosti neprišli. Sú to napríklad génové banky, ktoré slúžia na dlhodobé uloženie genetického materiálu v zmrazenej forme. Ten sa potom ďalej využíva pri identifikácii jedinečných vlastností i zvierat a môže v prípade potreby poslúžiť aj na oživenie či obnovenie plemena. Už v súčasnosti sa vedci pomocou vzoriek z génových bánk vracajú k starým plemenníkom a líniám a hľadajú vlastnosti, ktoré sa z populácií buď vytratili, alebo sa šľachtenie na tieto vlastnosti začalo len pred pár rokmi. Takisto nové vedecké postupy, ako napríklad využitie SNP čipov (genomika), poskytujú možnosti hlbšieho štúdia príbuznosti zvierat, ale aj plemien a druhov hospodárskych zvierat. Na Slovensku takéto vzorky uskladňujeme v Génovej banke NPPC – VÚŽV Nitra, ale tiež v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach.

Často diskutovanou témou v súčasnosti je vplyv chovu hospodárskych zvierat na klimatickú zmenu a naopak. Ako sú tieto fakty vnímané z pohľadu ochrany ŽGZ?

Z celosvetového hľadiska môžeme v zásade hovoriť o dvoch pohľadoch. Ten prvý je pohľad na oblasti, kde hospodárske zvieratá strácajú možnosti chovu vplyvom klimatickej zmeny (nedostatok a pokračujúca strata dostupného krmiva a vody), čo znamená pokračovanie straty celosvetovej biodiverzity. Opačným pohľadom sú otvárajúce sa možnosti využitia menej náročných plemien, ktoré si zachovali schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. A to sú práve lokálne plemená, ktoré sa dostali na okraj záujmu s nástupom špecializovaných plemien, ktoré vyžadujú vysokú úroveň výživy i starostlivosti. A práve tento druhý pohľad je aktuálny aj pre Slovensko. V rámci EÚ boli predstavené nová Stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, Európska zelená dohoda (Green Deal), Stratégia „Z farmy na stôl“, ktoré sa snažia dostávať do popredia menej intenzívne a „životnému prostrediu priateľské“ spôsoby chovu hospodárskych zvierat a zároveň zvyšovať kvalitu produkcie. A práve tu je priestor pre využitie našich domácich plemien, ktoré sú odolné a nenáročné, prispôsobené lokálnym podmienkam, poskytujúce kvalitné živočíšne produkty.

Majú teda aj ohrozené plemená budúcnosť?

Určite áno. Dôležitá je však osveta, najmä medzi mladými chovateľmi. Všímam si, že do chovu hospodárskych zvierat prichádzajú noví ľudia, ktorým chýbajú informácie a často si pre svoj začiatok vyberajú náročné plemená alebo plemená, ktoré sú vhodné skôr do veľkých intenzívnych chovov. Rozumiem aj módnym trendom, keď si ľudia vyberajú plemená, ktoré tu ešte nikto nemá, aby boli výnimočnými. Nezriedka končia tieto chovy neúspechom a úplným zanevrením na chov zvierat. Tieto problémy nerieši len Slovensko, ale väčšina krajín sveta. Preto je ďalšou úlohou NPPC – VÚŽV Nitra aj propagácia našich domácich plemien. Na našej farme chováme zvieratá niekoľkých plemien (valaška, slovenská dojná ovca, oravka, nitriansky a zoborský králik), ktoré sa pravidelne zúčastňujú celoslovenských i regionálnych výstav. Samozrejme, ich potomstvo je ponúkané chovateľom. Taktiež poskytujeme poradenstvo chovateľom a aktuálne pripravujeme novú web-stránku venovanú ŽGZ.

Zhováral sa Marian Dukes

Snímka: archív Jána Tomku

Ing. Ján Tomka, PhD.

Národný koordinátor pre živočíšne genetické zdroje v SR, výskumný pracovník NPPC – VÚŽV Nitra



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov