logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

travyVplyv prísevu ďatelinotrávnej miešanky na kvalitu pasienkového porastu

Kvalitu fytomasy a produkčnú schopnosť viackomponentných ďatelinotrávnych miešaniek prisiatych do trávneho porastu využívaného v pasienkovom chove zvierat, sme hodnotili v poloprevádzkových podmienkach na pasienkoch pre dojnice, v priebehu troch rokov.

Prísev miešanky do pôvodného pasienkového porastu sa vykonal na jar v prvom roku pokusu, bezorebnou sejačkou Vredo. Pasienok bol rozdelený na dve rovnaké pokusné plochy, pričom jeden variant sa prisial ďatelinotrávnou miešankou v zložení: ďatelina lúčna 4n, ďatelina plazivá, mätonoh trváci 2n, mätonoh trváci 4n, kostrava lúčna, kostrava červená, lipnica lúčna a medzirodové hybridy tráv (MRH) festukoidného a lolioidného typu. Druhý variant tvoril pôvodný pasienkový porast bez prísevu, ktorý slúžil ako kontrola.

Na obidvoch variantoch sa pásli dojnice slovenského strakatého plemena. Na základe fytocenologickej analýzy rastlinných spoločenstiev, patril pôvodný porast do spoločenstva poloextenzívnych spásaných pasienkov (mezofilné pasienky a spásané lúky), podzväz Lolio-Cynosurenion. V termíne jednotlivých cyklov pasenia 6 x ročne, sme zisťovali hospodársku úrodu vykosením nadzemnej fytomasy z  m2 prepočtom na t.ha-1 sušiny z každého variantu. Obsah živín v nadzemnej fytomase sa stanovil laboratórnymi analýzami vzoriek.

Botanické zloženie prisievaného pasienkového porastu (variant 1) a kontrolného variantu (variant 2) sa hodnotilo pred každým pasienkovým cyklom metódou projektívnej dominancie. V pôvodnom poraste boli zastúpené druhy nižšieho vzrastu s prevládajúcou ďatelinou plazivou a mätonohom trvácim. Celková pokryvnosť tráv tvorila 32 %, pokryvnosť ďatelinovín 25 % a bylín 38 % porastu. Z bylín mali najvyššie zastúpenie rebríček obyčajný a púpava lekárska. Vplyvom prísevu ďatelinotrávnej miešanky s MRH na variante 1 došlo k zvýšeniu zastúpenia tráv na 46 % v prvom roku. Z prisiatych druhov na variante 1, mal počas celého sledovaného obdobia najväčší podiel na celkovej pokryvnosti tráv mätonoh trváci.

V poslednom roku došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k postupnému rozšíreniu lipnice lúčnej. Pokryvnosť ďatelinovín sa zvýšila v druhom pokusnom roku na 37 %, s najvyšším zastúpením ďateliny lúčnej a plazivej. Priemerná pokryvnosť tráv bola v poslednom roku 48 %, ďatelinoviny a byliny si udržovali priemerné zastúpenie 25 %.

Kontrolný variant 2 bol vzrastom nižší s priemerným 39 % zastúpením tráv, 8 % zastúpením ďatelinovín s prevahou ostatných bylín 44 %. Z celkového hodnotenia druhového zloženia pasienkového porastu za sledované obdobie vyplývajú preukazné rozdiely (graf 1 a 2). Na prisievanom variante sa oproti kontrole prejavili vo zvýšenom podiele tráv. Vyššia pokryvnosť tráv bola na variante 1 (44 %), oproti variantu 2 (37 %). Rovnako bola preukazne vyššia aj pokryvnosť ďatelinovín na prisievanom variante 1 (30 %) oproti kontrolnému variantu 2 (17 %). Podiel bylín bol pri porovnaní variantov vyšší na kontrolnom variante 2 (40 %) oproti variantu s prísevom1 (23 %).

Produkciu fytomasy za vegetačné obdobia pokusných rokov uvádzame v  grafe 3. Za vegetačné obdobie boli úrody porastov rozdelené do 6 cyklov pasenia v každom sledovanom pokusnom roku. Prísev miešaniek zvýšil produkciu sušiny vo všetkých sledovaných vegetačných obdobiach oproti kontrolnému variantu bez prísevu. Pri variante 1, s prísevom ďatelinotrávnej miešanky so zastúpením medzirodových hybridov, vo všetkých troch pokusných rokoch, bola priemerná produkcia sušiny 10,86 t.ha-1, čo bolo viac v priemere o 3,04 t.ha-1 sušiny oproti kontrolnému variantu 2 (7,82 t.ha-1 sušiny).

Kvalita krmiva

Kvalita krmiva zahŕňa obsah živín, koncentráciu energie a dietetické vlastnosti. Obsah živín v poraste závisí od floristického zloženia porastu a jeho vegetačnej fázy, obsahu živín v pôde, dostupnosti vody a od spôsobu obhospodarovania porastu. Obsah živín vo fytomase je uvedený v tabuľke 3. Priemerná sušina porastu sa pohybovala v rozpätí od 212,67 - 265,86 g.kg-1. Prítomnosť vlákniny pri kŕmení prežúvavcov je nevyhnutnou podmienkou, pretože v bachore zabezpečuje požadované fermentačné procesy. Obsah vlákniny v sušine kŕmnej dávky má byť od 18 do 22 % a nemá klesnúť pod 16 %. Obsah vlákniny porastov sa pohyboval v rozpätí od 213,43 - 229,59 g.kg-1 sušiny. Preukazne vyšším obsahom N-látok (169,50 - 198,79 g.kg-1 sušiny) oproti porastu kontrolného variantu sa charakterizoval porast prvého variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky vo všetkých sledovaných pokusných rokoch.

Výživnú hodnotu fytomasy a produkčný mliekový potenciál uvádzame v tabuľke 4. Nami zaznamenané hodnoty spĺňajú požiadavky na energetickú potrebu krmiva na obidvoch variantoch, vo všetkých sledovaných rokoch. Produkčný mliekový potenciál vyjadruje produkciu mlieka FCM z 1 kg sušiny krmiva podľa obsahu NEL a PDI. Preukazne vyššími hodnotami potenciálnej produkčnej účinnosti porastu vyjadrenej PMP PDI sa charakterizoval porast 1. variantu s prísevom ďatelinotrávnej miešanky so zastúpením MRH oproti 2. variantu vo všetkých troch pokusných rokoch.

V poloprevádzkovom experimente sme potvrdili pozitívny vplyv prísevu ďatelinotrávnej miešanky do pôvodného pasienkovému porastu, ktorý sa prejavil zvýšeným podielom krmovinársky hodnotných druhov, a tým vyššou produkciou a kvalitou fytomasy porastov. Na základe získaných výsledkov, odporúčame výrobnej praxi zvýšenie kvality a produkcie pasienkov pre zabezpečenie výživy pasených dojníc, doplnením pôvodného porastu o produkčné a krmovinársky hodnotné druhy tráv a ďatelinovín. Pre uplatnenie prisiatych druhov a zabezpečenie vyššej produkčnej účinnosti pasienkového porastu, je však nevyhnutné venovať adekvátnu starostlivosť o prisiate pasienkové porasty a dodržiavať zásady správnej organizácie pasenia.

Zuzana Dugátová, Mariana Jančová, Janka Martincová, Štefan Pollák

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Graf 1: Zastúpenie botanických skupín v prisievanom pasienkovom poraste


Graf 2: Zastúpenie botanických skupín v pôvodnom pasienkovom poraste

Graf 3: Produkcia fytomasy v sušine jednotlivých variantov

Tabuľka 3: Obsah živín vo fytomase porastov

Rok

Cyklus

Variant

Sušina

NL

Vláknina

P

K

Na

Ca

Mg

g.kg-1

g.kg-1sušiny

1.

I.-VI.

1

212,67

169,50

215,97

4,70

30,61

0,25

7,08

3,78

2

219,77

158,94

213,43

4,12

31,84

0,25

8,05

3,71

2.

I.-VI.

1

223,81

198,79

214,48

4,36

35,97

0,40

8,72

3,72

2

250,34

175,37

223,00

4,05

33,53

0,40

7,72

3,66

3.

I.-VI.

1

241,92

178,70

228,57

4,75

37,59

0,34

9,20

3,84

2

265,86

166,67

229,59

4,74

38,74

0,31

7,94

3,72

rok

++

++

+

+

++

++

-

-

cyklus

++

++

++

++

++

-

-

++

variant

-

++

-

-

-

-

-

-

Tukey HSD test: - nepreukazné, +preukazné P˂0,05, ++preukazné P˂0,01

Tabuľka 4: Výživná hodnota a produkčný mliekový potenciál

Rok

Cyklus

Variant

ME

NEL

NEV

PDIE

PDIN

PMPNEL

PMPPDI

MJ. kg-1 sušiny

g.kg-1 sušiny

kg FCM

1.

I.-VI.

1

8,69

5,02

4,69

88,88

107,81

1,61

2,16

2

8,61

5,02

4,74

87,28

101,10

1,61

2,02

2.

I.-VI.

1

8,69

5,01

4,68

96,13

126,44

1,60

2,53

2

8,69

5,01

4,70

90,51

111,55

1,60

2,23

3.

I.-VI.

1

8,66

5,00

4,68

91,40

113,67

1,60

2,27

2

8,65

5,00

4,69

88,44

106,01

1,60

2,12

rok

-

-

-

++

++

-

++

cyklus

++

++

++

++

++

++

++

variant

-

-

-

++

++

-

++

Tukey HSD test: - nepreukazné, +preukazné P˂0,05, ++preukazné P˂0,01

Celú analýzu si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 05/2020 na s. 30 - 32.



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov