logo

Meniny

pocasie16

                   3 dni  10 dní

hauptvogel-pavol1Slovenskí výskumníci reagujú na výzvy, ktoré so sebou prináša klimatická zmena

V súčasnej dobe sa čoraz viac hovorí o negatívnych dôsledkoch klimatických zmien,

ktoré badať aj na Slovensku. Rieši VÚRV nejaké vedecké projekty, ktoré sa venujú adaptabilite pestovania plodín na potenciálne nové – suchšie klimatické podmienky?
Keď sa pozrieme na vývoj počasia na Slovensku v ostatných 30 rokoch, pociťujeme mierne otepľovanie klímy, keď priemerná teplota vzrástla o 1 – 2 ̊C a tiež dochádza k zmene distribúcie zrážok v priebehu roku, i keď celkové množstvo ročných spadnutých zrážok sa zatiaľ výraznejšie nezmenilo. To prináša určité výzvy aj pre slovenské poľnohospodárstvo. Samozrejme, otázka klimatických zmien sa netýka len Slovenska, ale aktuálne je to jedna z hlavných tém na celosvetovej úrovni. I preto na Výskumnom ústave rastlinnej výroby sa tejto otázke detailnejšie venujeme, pričom problémy spojené s klimatickou zmenou sa snažíme riešiť na  viacerých úrovniach. Prvou oblasťou je monitoring toho ako zmena počasia vplýva na zmenu a vývoj rôznych fytopatogénov. V našich projektoch sme zameraní na hodnotenie odolnosti súčasných pestovaných plodín z pohľadu najzávažnejších patogénov. V nadväznosti na to sa sústreďujeme na tvorbu šľachtiteľského materiálu, ktorý by mal byť odolný, resp. adaptabilnejší na meniace sa podmienky klímy. Ďalšou oblasťou, ktorej sa venujeme, je otázka vplyvu rôznych pestovateľských technológií plodín na ich úrodu. Tu sa sústreďujeme na to ako tieto rôzne technológie spracovania pôdy ovplyvňujú jej manažment s vodou a to v nadväznosti na meniacu sa klímu. Novou oblasťou nášho záujmu je výskum vplyvu tzv. subabsorbenčných polymérov pri obaľovaní osiva, ktoré sú schopné chrániť osivo v čase klíčenie pred vplyvom sucha po jeho sejbe.
Na aké parametre plodín cieli súčasné šľachtenie s cieľom pozitívne ovplyvniť odolnosť rastliny voči suchu?
Šľachtiteľské programy sa zameriavajú na produkciu odrôd plodín, ktoré dokážu určitú dobu byť tolerantné napr. voči suchu a následne, napr. po príchode neskorších zrážok, znovu pokračujú vo svojom vývoji. Počas fázy sucha tieto rastliny využívajú živiny a vodu iným „úsporným“ spôsobom. To možno docieliť viacerými spôsobmi, napríklad sústredením sa na tvorbu väčšej koreňovej sústavy, ktorá dokáže efektívnejšie čerpať vodu z pôdy. Ďalšou cestou je šľachtenie odrôd so skrátenou vegetačnou dobou, vďaka čomu sa napríklad môžeme „vyhnúť“, resp. skrátiť obdobie, počas ktorého sa plodina vyvíja pri nepriaznivých klimatických podmienkach. Príkladom môžu byť čínske odrody pšenice, ktoré tu na Slovensku máme v rámci riešenia spoločného projektu s kolegami z Číny a ktoré v miestnych podmienkach zberáme v porovnaní s ostatnými odrodami pšeníc v priemere o tri týždne skôr. V rámci jedného nového projektu tu na VÚRV hľadáme v našich pôvodných odrodách pšeníc gény suchovzdorných mutácií, ktorých odhalenie by šľachtiteľom či pestovateľom mohlo pomôcť v rámci šľachtenia nových odrôd odolných voči suchu.
Celý rozhovor s riaditeľom Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Ing. Pavlom Hauptvogelom, PhD. nájdete v AGROMAGAZÍNe 12/2019 na s. 20-22.



Ceny na burze MATIF sú v EUR/t a ceny na burze CBoT v UScent/bušel

pottinger

kuhn spravocanie pôdy

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

 

agromagazin

pole

mechanizacia

chov